Časopis študentov, učiteľov a priateľov gymnázia v Tvrdošíne
Ročník I., číslo 1
Internetové vydanie
Časopis študentov, učiteľov a priateľov gymnázia v Tvrdošíne
Ročník I., číslo 1
Internetové vydanie
Viem si živo predstaviť ako to vyzeralo po nedeli 9 mája 2004. Jedni plakali ako malé deti, druhí nadávali, akých neschopných hokejistov máme a našli sa aj takí, ktorí oslavovali to štvrté miesto. Niekto možno už aj zanevrel na hokej, ale nerobí dobre!
Hokej je len hra, žiaden boj na život a na smrť. V každej hre treba mať nejaké to šťastie. My sme ho mali trochu menej, aj keď kritici tvrdia, že ho bolo až príliš veľa. Prežili sme skupinu "smrti"(prekonanie Fínska, Ukrajiny a remíza s USA, len aby to neohrozilo naše vzájomné diplomatické styky) a až v semifinálových (ťažkých) bojoch sme podľahli.
V hre hrá dôležitú úlohu psychika. Tá bola na začiatku výborná, ale prišiel ten zlovestný zápas s Kanadou a nastala okamžitá zmena o 180°. Čo sa vlastne stalo?
"Je práve tretia tretina zápasu Slovensko - Kanada. Všetko je zatiaľ v pohode. Každí z tímov sa snaží dať gól, ktorý by pravdepodobne rozhodol o zápase, kto postúpi do finále, v ktorom sa bojuje o zlato. Na celkový obraz dodávam, že hlavný rozhodca sa volá Looker a je z USA (po tomto zápase má hrať USA - Švédsko, aby sa rozhodlo, kto postúpi do finále a kto bude bojovať o tretie miesto). Na časomiere je práve 47 minúta. Brankár Ján Lašák ide práve za bránku, aby si zobral puk, keď sa tu zrazu objaví Kanaďan Rob Niedermayer a surovo podráža Lašákovi nohy. Brankár Lašák padá a stráca puk. Rozhodca hru nepreruší, puk si berie Horcoff a zasúva ho do našej siete. Lašák sa spamätáva z očitého faulu, ale je už neskoro. Puk je v sieti a stav je 1:2 v prospech Kanady. Lašák neverí vlastným očiam. Ide nechápavo za rozhodcom s jasnou otázkou. Rozhodca odmieta rozhovor aj vysvetlenie. Skúša to aj náš kapitán Miroslav Šatan, no zbytočne. Pražská Sazka aréna, plná Slovákov nahlas buráca a protestuje. Všetko je však márne..."
Práve tento zákrok bol v zápase rozhodujúci a naše sebavedomie a odhodlanie zostali visieť niekde za slovenskou bránkou. Naši chlapci nevyužili ani jednu z troch presiloviek, ktoré nám následne doslova daroval hlavný rozhodca Looker a o zápase bolo rozhodnuté. Nevedno, či Kanaďanom pomohli k víťazstvu povestné mince ukryté v bráne, no hlavný rozhodca určite. Všetko bolo jasné. Kanada postupuje...
Na margo rozhodcovho rozhodnutia sa po zápase náš brankár vyjadril slavami: "Neviem, prečo to urobil, ale jednoznačne nás poškodil. Som šokovaný z toho, čo si dovolil. Keby boli lepší, nahádzali by nám štyri góly, poviem okej, blahoželám. Ale takto? Je to hanba! "
Na posilnenie nášho otraseného sebavedomia sme veľa času nemali. Ani nie o 24 hodín sa mal hrať zápas o tretie miesto s USA. Podľa kapitána Šatana sme tento zápas hrali dobre : "Američania nemali skoro žiadne šance, kým my sme si nejaké vypracovali, ale nedali sme góly" komentoval zápas Šatan. Trestné strieľania rozhodli v pomere 2:4 a skončili sme štvrtí. Niekto sa začne vyhovárať na Lašáka, pretože nechytil nič, ale hokej je hokej. Vo Švédsku vychytal všetko, teraz sa to nepodarilo.
Hokejisti svojmu brankárovi nič nevyčítali, preto by sme nemali ani my . Keď sa to tak vezme, skončili aj tak výborne. Už máme kompletnú zbierku všetkých 4-och medailí (vrátane tej zemiakovej).
Horšie však skončili Česi. Kvôli majstrovstvám bola v Prahe vybudovaná Sazka aréna. Investovali do nej neskutočné miliardy peňazí a napriek silnému tímu s najlepšou pozíciou nevyhrali a skončili 5. Tomu sa vraví riadna smola.
Štvrté miesto je veľmi pekné a môžeme byť zaň vďačný. Vieme predsa všetci ako sa tu na Slovensku prispieva na šport. Všetko upadá a politikom je to jedno. Tí chcú len medaile, aj keď na rozvoj športu tu nedávaju nič. Ale čo keď sa terajšie hokejové hviezdy pominú? Kto bude hrať a vyhrávať cenné trofeje? Možno až potom sa spamätajú, že by mali niečo robiť na podporu rozvoja športu na Slovensku, ak im to vôbec dôjde.
Na záver zopár zaujímavostí majstrovstiev sveta 2004:
